Industrializácia a kolektivizácia

Až po zavedení pravidelného autobusového spojenia do Trnavy, začalo viacej obyv. pracovať v priemysle. Pracovali hlavne v Coburkových závodoch, vo Vozovke, v Cukrovare. V priemysle pracovali hlavne ľudia, ktorí nevlastnili pôdu, alebo jej mali málo. Gazdovia vlastniaci viac pôdy, i naďalej pracovali na ich pôde.

Po roku 1948 stále viac Ľudí odchádzalo pracovať do mesta. Väčšina žiakov, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku odchádzalo študovať na stredné a učňovské školy.

Myšlienka založiť v H.D. jednotné roľnícke družstvo (JRD) sa objavila už v roku 1951 a bola aj zrealizovaná. Novozaloženému JRD bola pridelená cirkevná pôda. Družstvo tvorili členovia KSS a MNV. Toto JRD nebolo organizačne pripravené, neboli v ňom zapojení aktívny roľníci a tak sa po jednoročnom pokuse o hospodárenie rozpadlo. JRD bolo opäť založené 4.augusta 1957, kedy sa konala zakladajúca schôdza. Avšak po založení JRD tu niektorí roľníci odmietli pracovať a našli si prácu v priemysle. Tí, ktorí na družstve pracovali, však neboli dobre platení, a preto odchádzali za prácou do Trnavy a niektorí aj do Bratislavy., kde pracovali na stavbách.