Zázemie a pracovné migrácie

Hlavným zamestnaním u väčšiny obyvateľov H.D. bolo poľnohospodárstvo. V období 1. ČSR najväčší roľníci mali do 25 ha pôdy, pred založením JRD najviac do 15 ha. Majiteľom najväčšieho množstva pôdy bol v tomto čase statkár Ján Hlavatý. Vlastnil viac ako 80 ha ornej pôdy a 2 ha lesa. Chudobnejší poľnohospodári, ktorí vlastnili málo pôdy a ľudia, ktorí pôdu vôbec nevlastnili pracovali sezónne u bohatých gazdov, alebo na veľkostatku. Počas zimy pracovali na v horách na Cerovej a v naháčských horách, kde rezali siahy. Pre nízky počet obavateľov bolo v H.D. málo bezpozemkov a malých roľníkov. (v tom čase malo H.D. asi 431 obyvateľov).

V H.D. boli dvaja „šustri“, obuvník, kolár, stolár, studniar a krajčír. Všetkým sa za služby platilo peniazmi.. V dedine pracoval aj kováč a mlynár, ktorým platili taktiež aj peniazmi, ale aj naturáliami. Asi 7 gazdov sa v medzivojnovom období zaoberalo popri poľnohospodárstve aj včelárstvom.

Svoje miesto si v H.D. našli aj dvaja cestári (štátni zamestnanci), ktorí sa starali o kvalitu ciest. Bol tu tiež pastier hovädzieho dobytka a kôz , ktorý dostával výmer (odmenu v naturáliách) podľa množstva pasených zvierat.

V dedine sa vyskytovali aj tzv. obecné služby, v ktorých pracovali hlavne mladí chlapi. Jednou z takýchto služieb bola služba nočného strážnika. Ten strážil počas celej noci obec pred požiarmi. Halapartňa, ozdobne vyrezávaná palica, bola symbolom služby. Odovzdávala sa z domu do domu.
Ženy okrem práce v domácnosti a ošetrovania hospodárskych zvierat pracovali na poli v sezónnych prácach. Malá časť mladých dievčat z chudobných rodín pracovala ako slúžky u pánov mimo obce.. Väčšina žien v H.D. vyšívala. Najväčšími odberateľmi ich výšiviek boli Židia v Trnave

V období 1. ČSR sa v dôsledku hospodárskej krízy vysťahovalo z H.D. dočasne 5 obyvateľov do Francúzska a 5 do USA. V medzivojnovom období sa do USA natrvalo vysťahovalo 6 obyv. a do Francúzska jeden manželský pár.