Menu
Obec Horné Dubové
Obec Horné Dubové

História

Historický vývoj a názvy obce

Prvá písomná zmienka o obci Horné Dubové pochádza z roku 1262. Dá sa však predpokladať, že miesto, kde sa nachádza, bolo osídlené dávno predtým. V roku 1262 mala dedina názov FELDOMBOV a FUL DOMBO. Z roku 1277 existuje zmienka o FULDOMBO. Zo XIV storočia je známy maďarský názov FELSODOMBÓ. Dedinu tiež volali aj MALÉ DUBOVÉ. V dokumente z roku 1543 sa vyskytuje pod názvom  HORNÉ a MALÉ DUBOVÉ.

V roku 1773 bol názov obce HORNE DOMBOWA. V roku 1920 sa volá HORNIE DUBOVÉ. Názov má pôvod v dubových lesoch, ktoré pred vyklčovaní hojne pokrývali okolie osady.

Počas tureckých vpádov v XVI. Stor. bolo obyvateľstvo dediny zdecimované a väčšina obyvateľov sa skrývala v lesoch vôkol dediny.

Začiatkom XX. Stor. sa do H.D. prisťahoval aj so svoju rodinou prvý cigán, Boki. V priebehu niekoľkých rokov prišlo do dediny, viac cigánskych rodín 6-7, až sa ich počet rozrástol na 70 ľudí. Cigáni žili v H.D. do druhej polovice 60-tych rokov. Vtedy sa 2 rodiny odsťahovali do Trnavy a za nimi sa po krátkom čase odsťahovali  všetky cigánske rodiny.

V medzivojnovom období v dedine súperila Hlinkova ľudová strana a Agrárna strana.

Vo štvrtok 5.4.1945 bola dedina po dvoch dňoch trvajúcich bojov pri obci oslobodená Červenou Armádou (ďalej iba ČA). Pri oslobodzovaní H.D. padlo 73 vojakov ČA a okolo 400 ich bolo zranených. Po vojne v dedine existovala Demokratická strana , ktorú zväčša tvorili bývalí členovia Agrárnej strany a podporovali ju tiež bývalí členovia HSĽS a boli tu tiež členovia Komunistickej strany. Vo voľbách v roku 1946 zvíťazil v H.D. Demokratická strana. Po februári 1948 existovala v obci už len jedna strana KSČ.

4. augusta 1957 bolo v H.D. založené JRD, čím zaniklo poľnohospodárstvo – súkromné v dedine.

Hornodubovský obchodníci chodili na trhy do Trnavy, Smoleníc a Chtelnice. Najčastejšie tam predávali dobytok a hydinu (ošípané, hovädzí dobytok, kozy, kačice, husi), Kupovali iba veci, ktoré si sami nedorobili (soľ, cukor, atď.)

Zázemie a pracovné migrácie

Hlavným zamestnaním u väčšiny obyvateľov H.D. bolo poľnohospodárstvo. V období 1. ČSR najväčší roľníci mali do 25 ha pôdy, pred založením JRD najviac do 15 ha. Majiteľom najväčšieho množstva pôdy bol v tomto čase statkár Ján Hlavatý. Vlastnil viac ako 80 ha ornej pôdy a 2 ha lesa. Chudobnejší poľnohospodári, ktorí vlastnili málo pôdy a ľudia, ktorí pôdu vôbec nevlastnili pracovali sezónne u bohatých gazdov, alebo na veľkostatku. Počas zimy pracovali na v horách na Cerovej a v naháčských horách, kde rezali siahy. Pre nízky počet obavateľov bolo v H.D. málo bezpozemkov a malých roľníkov. (v tom čase malo H.D. asi 431 obyvateľov).

V H.D. boli dvaja „šustri“, obuvník, kolár, stolár, studniar a krajčír. Všetkým sa za služby platilo peniazmi.. V dedine pracoval aj kováč a mlynár, ktorým platili taktiež aj peniazmi, ale aj naturáliami. Asi 7 gazdov sa v medzivojnovom období zaoberalo popri poľnohospodárstve aj včelárstvom.

Svoje miesto si v H.D. našli aj dvaja cestári (štátni zamestnanci), ktorí sa starali o kvalitu ciest. Bol tu tiež pastier hovädzieho dobytka a kôz , ktorý dostával výmer (odmenu v naturáliách) podľa množstva pasených zvierat.

V dedine sa vyskytovali aj tzv. obecné služby, v ktorých pracovali hlavne mladí chlapi. Jednou z takýchto služieb bola služba nočného strážnika. Ten strážil počas celej noci obec pred požiarmi. Halapartňa, ozdobne vyrezávaná palica, bola symbolom služby. Odovzdávala sa z domu do domu.
Ženy okrem práce v domácnosti a ošetrovania hospodárskych zvierat pracovali na poli v sezónnych prácach. Malá časť mladých dievčat z chudobných rodín pracovala ako slúžky u pánov mimo obce.. Väčšina žien v H.D. vyšívala. Najväčšími odberateľmi ich výšiviek boli Židia v Trnave

V období 1. ČSR sa v dôsledku hospodárskej krízy vysťahovalo z H.D. dočasne 5 obyvateľov do Francúzska a 5 do USA. V medzivojnovom období sa do USA natrvalo vysťahovalo 6 obyv. a do Francúzska jeden manželský pár.

Industrializácia a kolektivizácia

Až po zavedení pravidelného autobusového spojenia do Trnavy, začalo viacej obyv. pracovať v priemysle. Pracovali hlavne v Coburkových závodoch, vo Vozovke, v Cukrovare. V priemysle pracovali hlavne ľudia, ktorí nevlastnili pôdu, alebo jej mali málo. Gazdovia vlastniaci viac pôdy, i naďalej pracovali na ich pôde.

Po roku 1948 stále viac Ľudí odchádzalo pracovať do mesta. Väčšina žiakov, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku odchádzalo študovať na stredné a učňovské školy.

Myšlienka založiť v H.D. jednotné roľnícke družstvo (JRD) sa objavila už v roku 1951 a bola aj zrealizovaná. Novozaloženému JRD bola pridelená cirkevná pôda. Družstvo tvorili členovia KSS a MNV. Toto JRD nebolo organizačne pripravené, neboli v ňom zapojení aktívny roľníci a tak sa po jednoročnom pokuse o hospodárenie rozpadlo. JRD bolo opäť založené 4.augusta 1957, kedy sa konala zakladajúca schôdza. Avšak po založení JRD tu niektorí roľníci odmietli pracovať a našli si prácu v priemysle. Tí, ktorí na družstve pracovali, však neboli dobre platení, a preto odchádzali za prácou do Trnavy a niektorí aj do Bratislavy., kde pracovali na stavbách.

Cestné a železničné spojenie

Po skončení 1. svet. Vojny nemala obec žiadne spojenie s inými obcami. Ľudia sa vozili na vozoch, niektorí na bicykloch. Do Trnavy vtedy chodili najčastejšie vozom alebo pešo smerom na Dolnú Krupú. Ak chceli ísť na bicykli, išli smerom na Špačince.

V roku 1927 začal premávať autobus cez Kátlovce a Dolné Dubové do Trnavy. Tento autobus však nepremával cez H.D. a tak obyvatelia H.D. museli chodiť až na križovatku pri Dolné Dubové, aby sa mohli odviesť autobusom. Takáto situácia tu prevrávala 13 rokov. Preto sa Hornodubovčanom veľmi ťažko študovalo a cestovalo do fabrík v Trnave. Preto väčšina obyvateľov bola nútená zostať v obci a pracovať v poľnohospodárstve.

Na začiatku 20. rokov nebolo v obci stredoškolsky ani vysokoškolsky vzdelaného občana. Prví občania obce ukončili stredoškolské vzdelanie v polovici 30-tych rokov.

Až v roku 1940 začal z Naháča do Trnavy premávať autobus, ktorý priamo spojil H.D. s Naháčom. Dolným Dubovým, Špačincami a Trnavou.

V 20. rokoch viedla cez obec kameňom navezená cesta. V roku 1962 bola vybudovaná cez dedinu asfaltová cesta. Každoročne na jar, sa v obci spoločne upravovali poľné cesty.

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3

Rýchly kontakt

Obecný úrad:

Horné Dubové 97, 919 65

Telefón:

033 / 5575 165

Email:

obec@hornedubove.sk

Facebook

Partneri


ZMOS
MKP
ZMO