Obec Horné Dubové
Obec Horné Dubové

Kultúra

História kultúry v našej obci

V 16.-17.stor. bol vývin kultúry na území Horného Dubového poznačený vpádom Turkov.
Priaznivé klimatické podmienky umožnili rozšíriť pestovanie náročných teplomilných rastlín, napr. pšenice, kukurice, cukrovej repy, tabaku, viniča, marhúľ a pod. Postupne sa zavádzali progresívnejšie poľnoh. Nástroje, napr. dlhší typ kosy na obilie, železné pluhy a brány, strojové mláťačky a čističky. Rýchlejší zánik trojpoľného systému tu mal za následok zredukovanie chovu oviec a rozšírenie maštaľného chovu hovädzieho dobytka, na ktorý sa vytvorili vhodné podmienky zavedením nových osevných postupov a intenzívnejším pestovaním krmovín. Oblasť je vhodná na rozsiahli chov ošípaných. Krmivo poskytovali priľahlé dobové a bukové lesy neskôr pestovanie kukurice.

Klimatické podmienky ovplyvnili aj ďalšie základné javy ľudovej kultúry, ako odievanie a bývanie. Umožňovali nosenie ľahšieho odevu, v ľudovom staviteľstve prevládali hlinené stavby so slamenou a trstinovou krytinou

Koncom 18. a začiatkom 19. stor. nastáva rozkvet nižších miest a agrárnych mestečiek. Nachádza tu zamestnanie dedinské obyvateľstvo, ktoré sa oboznamuje s iným spôsobom života a nové mestské prvy kultúry potom sprostredkúva do svojho pôvodného prostredia.

Etnická a konfesiálna štruktúra obyvateľstva

H.D. bola jednou z dedín, ktorú zasiahla chorvátska kolonizácia. Konkrétne druhá vlna tejto kolonizácie, ktorá prebehla v 50. rokoch XVI storočia. V dedine sa usadilo 6 chorvátskych rodín, ktoré sa v slovenskom prostredí asimilovalo.

Po skončení 1. sv. vojny žili v H.D. iba obyv. slovenskej národnosti a niekoľko cigánskych rodín. Pred 1. sv. vojnou a ešte i počas nej v dedine býval a mal tu obchod židovský obchodník Roth spolu s rodinou. Cez vojnu mu však vyrabovali obchod a potom opustil H.D.

Od začiatku XX. stor. až do druhej polovice 60. rokov žili v dedine cigáni. Najprv bývali v chatrčiach na „otočke“ (otáčal sa tam autobus), neskôr si stavali murované domčeky. V polovici 60. rokov sa 2 rodiny odsťahovali do Trnavy a onedlho za nimi sa odsťahovali všetci Cigáni z H.D.

Drvivá väčšina obyvateľov H.D sú rímsko-katolíckeho vierovyznania. V dedine stojí rímsko-katolícky barokový kostol, prestavaný v roku 1720 z starého gotického kostola. Okrem katolíkov v dedine žili do konca 1. sv. vojny aj židia. Na dolných prielohoch bol židovský cintorín , kde sa naposledy pochovávali židovskí občania pred 1. sv. vojnou.

Kultúrne a jazykové začlenenie

Z hľadiska prírodných podmienok, zaraďujeme H.D. do nížinnej oblasti. Z hľadiska rozdelenia územia Slovenska na tri veľké oblasti ľudovej kultúry je H.D. súčasťou západoslovenskej oblasti. Nárečie, ktorým sa v H.D. hovorí, môžeme zaradiť medzi západoslovenské nárečie, konkrétne trnavské nárečie.

Špecifické formy tradičnej kultúry

Špecifickou formou tradičnej kultúry v H.D. bolo hlavne pestovanie čerešní a následné získavanie peňazí z ich predaja . Najviac stromov bolo zasadených na honoch Vinohrady, Spodné Vinohrady a Hrádze. Tieto miesta ležia na miernom svahu majú ideálnu nadmorskú výšku pre pestovanie čerešní, je tam tiež pôda, ktorá stromom vyhovovala. Sad bol vysadený starou štepených, korlatských čerešní. Vďaka položeniu sadu čerešne skôr dozreli a a boli veľmi kvalitné. Niektorí roľníci vlastnili vyše sto stromov. Oberaniu čerešní sa hovorilo „čerešňová žatva“, pre vysoký ekonomický prínos. So zberom čerešní je tiež spätý výraz, „čerešňová zima“. Vždy keď sa oberali čerešne, prišlo prudké ochladenie.

Odpredanie čerešní nebolo pre majiteľov žiadnym problémom. V období zberu prišlo do dediny množstvo priekupníkov na vozoch, neskôr chodili nákladné autá, ktoré vozili čerešne až do Viedne. Predaj čerešní bol obrovskou finančnou pomocou pre Hornodubovčanov. Niektorí roľníci zarobili na predaji v jednej sezóne aj viac ako 18 tisíc korún, čo bolo v 30-tych rokoch veľké množstvo peňazí. Kvôli zberu čerešní niektorí gazdovia oddialili žatvu, najprv bolo treba predať všetky nazbierané čerešne. H.D. bolo jedinou dedinou v okolí, v ktorej sa pestovalo a predávalo také množstvo čerešní. Vďaka príjmom z „čerešňovej žatvy“ si kúpili niektorí roľníci poľnohospodárske stroje, na ktoré by inak nemali prostriedky. Niekoľko rokov po vzniku JRD v H.D. bol čerešňový sad zlikvidovaný. Dnes je na neho mieste orná pôda.

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 1

Rýchly kontakt

Obecný úrad:

Horné Dubové 97, 919 06

Telefón:

033 / 5575 165

Email:

obec@hornedubove.sk

Facebook

Partneri


ZMOS
MKP
ZMO