Temer jedinou ekonomickou činnosťou v H.D. bolo poľnoh. výroba a činnosti s poľnoh. Výrobou pôdy. Po roku 1918 mal kataster obce 653 ha poľnoh. Pôdy. Po druhej pozemkovej reforme v roku 1927 patrilo občanom obce 572 ha poľnohospodárskej pôdy a zostatok, 81 ha vlastnil statkár Ján Hlavatý.

V období po 1. svet. vojne boli najpestovanejšími plodinami raž, jačmeň, ovos, v menšom rozsahu kukurica na zrno. Pšenica a vika. Zo strukovín sa v malom pestovala šošovica, cífer a fazuľa. Z technických plodín sa pestovalo konope. Pestoval sa tiež mak, proso a cukrová repa. Cukrová repa sa začala pestovať v roku 1925. Zemiaky sa pestovali hlavne ako krmivo, v menšej časti na konzumáciu. Z kŕmnych okopanín sa pestovala aj kŕmna repa, ďatelina a lucerna.

Na obecných pasienkoch sa pestovanie prevádzalo spoločne. Samostatný obecný pastier pásol hovädzí dobytok, ďalší pastier pásol ošípané, kozy a ovce.
Vinič pestovali len niektorí roľníci v minimálnych výmeroch. Zelenina sa pestovala iba pre vlastnú potrebu a až na výnimky v záhradkách pri dome. Pestovala sa kapusta, cibuľa, mrkvy, uhorky, paradajky, petržlen, šalát a cesnak.
Z ovocia sa pestovali hlavne čerešne, orechy, jablká, hrušky, slivky a marhule.
Zvláštnu pozornosť si zaslúži pestovanie čerešní. V okolí obce vtedy stálo asi 4500 stromov čerešní.
Vedľa cesty spájajúcej H.D s Naháčom, stála mohutná aleja orechov. Bola zlikvidovaná počas prvej pozemkovej reformy. Všetko ovocie sa pestovalo pre vlastnú potrebu, s výnimkou čerešní, ktoré sa predávali.

Na obrábanie pôdy, sa využívala ťažná sila zvierat a ľudská pracovná sila. Všetka sejba a sadenie sa do polovice 20. rokov 20. stor. prevádzalo ručne. Na kosenie sa používala kosa s kvačkou.
Obilie sa uskladňovalo v „zbožných jamách “, hlboko vykopaných.
Od roku 1922 sa začalo v dedine mlátiť mláťačkami s dieslovým výbušným motorom. Neskôr sa tieto motory vylepšovali a po elektrifikácii (1936) postupne prešli na el. pohon.
V roku 1924 sa začína drevený pluh nahradzovať železným.
Od roku 1925 sa začala robiť sejba sejačkou, ťahanou ťažnými zvieratami.
Od roku 1923 je v obci čistička na osivá obilnín. Pri chove hospodárskych zvierat bol najdôležitejší chov hovädzieho dobytka, potom chov ošípaných. Vo väčších hospodárstvach sa chovali kone. Menej sa chovali ovce, a kozy, hlavne u chudobnejších. Z hydiny sa v H.D. chovali hlavne sliepky, husi, kačice, morky, a králiky.
Mlieko sa spotrebovalo hlavne doma, ale časť sa aj predávala, spolu s mäsom.

Hornodubovčania chodili predávať hlavne mladé ošípané. Ďalej predávali aj vajcia, kuracie mäso a husi.