Menu
Obec Horné Dubové
Obec Horné Dubové

Spoločenský život

Rodinný a spoločenský život

Pre H. D. bol typický výskyt rozšíreného typu rodiny. Patriarchálne veľkorodiny tu mali veľký počet detí. (8-10).
Takmer sa tu nevyskytovali jednodetné rodiny. V období I. ČSR mierne poklesol počet úmrtí, a preto sa počet obyvateľov mierne zvyšoval. Dovtedy existovala vysoká úmrtnosť malých detí. V prípade rozpadu manželstva sa manželia rozišli bez oficiálneho rozvodu. Rozvody neexistovali.

Stravovanie

Stravovanie sa riadilo zásadou troch mäsitých a a štyroch bezmäsitých dní v týždni. Mäsité dni boli utorok, štvrtok a nedeľa. Ostatné dni boli bezmäsité.

Na raňajky sa striedali zemiaky, mlieková polievka, zapražená a cesnaková polievka, mlieko, biela káva. V mäsitý deň dostal každý člen rodiny, pokiaľ stačili zásoby, pridelený kúsok slaniny, alebo údeného mäsa.

Obed sa každý deň riadil určitou šáblónou. Mal dva chody. Polievka alebo omáčka a hlavné jedlo. V pondelok a v sobotu kaša (zemiaková, hrachová, šošovicová, cícerová). V stredu a v piatok múčne jedlá (slíže, pšenové bobále, šúlané slíže, dolky, buchty, lokše, parené buchty, slivkové gule, palacinky). V utorok a vo štvrtok sa jedávalo hlavne bravčové mäso, na jeseň aj hydina a králiky. Vykŕmené husi sa konzumovali na chody, ostatné kusy sa predali.

Večere sa skladali z jedál, ktoré zostali z obeda, varené a pečené zemiaky, k tomu oškvarky, kyslé mlieko, cmar, prípadne sladké mlieko, alebo aj ostatok z raňajok

Špecialitou v dedine boli pečienkové slíže, podávané hosťom na raňajky v nedeľu na hody.

Odievanie

Ženský odev pozostával zo spodníka, rukávcov, zástery, živôtika a sukne. Spodník (rúbač) bol z konopného plátna, k vrchnej časti mal prišitú suknovú časť, vpredu hladkú, vzadu nadrobno riasenú. Rukávce pracovné boli konopného plátna, sviatočné z jemného tenkého plátna, doplnené naberaným okružím okolo hrdla (krézel) a volánmi na okraji rukávov (tacle). Zástera (fertucha) bývala najčastejšie tmavomodrá alebo čierna, okraje mala zdobené výšivkami. Živôtik (pruclek), podobne ako mužská vesta bol z drahších materiálov, ozdobený rôznymi nášivkami .

Muži nosili do práce košele z konopného plátna, sviatočná košeľa sa šila z jemného kupovaného platnu, rukávy mala bohato zdobené výšivkami a čipkami. Na ňu sa obliekala vesta z drahších materiálov. V lete sa nosili konopné gate do roboty, do kostola aj na zábavy. V zime vystriedali gate čierné súkenné nohavice s tmavomodrým alebo čiernym šnurovaním.

V dvadsiatych rokoch aj v tridsiatych začali mládenci nosiť v pracovné dni aj vo sviatok oblečenie, podľa vzoru oblečenia v meste.

Staviteľstvo a bývanie

V H.D. sú domy rozmiestnené popri ceste vedľa seba – ide o ulicový typ rozmiestnenia domov. Dvory sú obstavané bytmi a hospodárskymi budovami z jednej strany. Na začiatku 20. st. sa stavali domy zo surovej tehly. Hospodárske stavby mali rámovú konštrukciu. Krytina strechy bola slamená a pri konštrukcii krovu boli používané prístenné stĺpy. Konštrukcia krovu bola pántová. Strechy sú dvojspádové. Od roku 1931 sa pokrývali strechy škridlou.

Roľnícka usadlosť mala v prednej časti stavby obytnú časť, v zadnej časti ustajnovací priestor pre hovädzí dobytok a kone, drevenú stavbu a chlievmi pre ošípané a stodolu, kde sa uskladňovalo krmivo.

Rodina obývala jednu izbu, kde bola kuchyňa, varilo sa tam, kúrilo i spalo. Mládenci a mladí chlapci často spávali v maštali, na posteli pritlčenej na hrade stropu. V zime tam bolo teplejšie ako v nevykúrenej izbe. V lete spávali v stodole, na sene, na povale. Jedna izba bola „predná“, tá sa temer nepoužívala. Bol v nej najkrajší nábytok, najlepšie periny a ostatné zariadenie. Bola vždy pripravená na to, aby sa ukázala hosťom.

Každá rodina mala pec na pečenie chleba. Boli to kachľové pece so sporákom.

Roľník mal hneď pri obytnej časti domu hospodársku stavbu na ustajnenie hovädzieho dobytka, prípadne koní. O kvalitu ustajňovacích priestorov sa často staral viac ako o obytnú časť domu. Hydinu, králiky a ostatné drobné zvieratá roľníci chovali na povalách, v provizórnych objektoch a ohradách.

V záhrade boli okrem hospod. stavieb aj priestory na uskladnenie poľnoh. zariadení a krmív. Bola to stodola a šopa. Ľahké drevené stavby.

V obci bola aj tehelňa na výrobu pálených tehál. Postaviť ju dal gróf Pálfy v zadnej časti majera. Tehly sa vyrábali pre potreby majera, alebo na objednanie. Posledná veľká objednávka bola v roku 19330 pri výstavbe školy v H.D. Statkár J. Hlavatý neskôr tehelňu zrušil. Vďaka existencie tehelne sa skôr začala používať na stavby pálená tehla.

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3

Rýchly kontakt

Obecný úrad:

Horné Dubové 97, 919 65

Telefón:

033 / 5575 165

Email:

obec@hornedubove.sk

Facebook

Partneri


ZMOS
MKP
ZMO