Kalendárne obyčaje

Na fašiangy bola tanečná zábava trvajúca tri dni – od nedele do utorka. Okrem toho, ešte v pondelok chodili mládenci s hudbou po dedine „pod šable“. S hudbou navštívili každý dom v obci a vyvrteli v ňom ženy a dievčatá. Majiteľ domu „šablirov“ počastoval alkoholom a obdaroval šiškami, slaninou a peniazmi.

V utorok bol „zápustok“. Ten istý deň po dedine „podkúvali kone“. Ženám a dievčatám podkúvali podkovy na obuv, pritom odtrhli opätok, ak sa im to podarilo. Večer sa pochovávala basa. Na hody trvala veselica dva dni – v nedeľu aj v pondelok. Veselice organizovali slobodní mládenci z obce. Začínali skoro popoludní a končili neskoro v noci.

Na Veľkú Noc bola tradičná šibačka. Zvláštnosťou šibačky v H.D. bolo, že šibaši nevyšibali iba dievčatá, ale aj chlapcov. Dokonca sa stávalo, že sa medzi sebou vyšľahali dve skupiny mládencov. V utorok bývala dievčenská šibačka.

Na Vianoce po príchode z polnočnej omše mládenci strieľali a plieskali kocarom (bičom). Roľníci na Vianoce obdarúvali pastierov malými darmi. Pastieri spievali koledy. Po pastieroch spievali Cigáni, deti a nakoniec dospelí speváci a vinšovači. Spievalo sa pod oknami. Vianočná stromčeky boli malé. Skromne vyzdobené, pripevnené na hrade stropu nad stolom.
Na Štedrý večer sa dávali oblátky aj dobytku

V noci z 30. apríla na 1. mája sa stavali máje. Mládenci priniesli máj z hája v Dolnej Krupej a postavili ho pred dom, kde bolo dievča na vydaj. Okrem toho postavili máj aj pred hostinec. Majiteľ domu, pred ktorý postavili máj, mládencov pohostil. V rokoch svetovej krízy mládenci stavali aj krízové máje – zasadili malý, krivý, orúbaný strom bez vršiaku s priviazanou haluzou.

Po skončení žatvy ženci uplietli z obilia veniec a odovzdali ho hospodárovi na znak skončenia žatvy.

Na Martina dávali pastieri chovateľom zvierat dubové ratolesti. Zníženie počtu robotníkov sa odrazilo na tradičnej kultúre. Prestali sa pliesť vence po skončení žatvy. Pastieri naopak tomu, že pasenie dobytka a kôz pretrvávalo, nedávali majiteľom zvierat dubové ratolesti na záver pasenia a nedostávali na začiatku pasenia potraviny.
Zaniklo prijímanie do cechu mládencov a plieskanie kocerom.

Svadobné obyčaje

Svadba trvala tri dni – začínala sa v nedeľu a končila sa v utorok. V nedeľu sa nosila „pocta“, v pondelok bola hlavná časť – sobáš a hostina . V utorok boli dozvuky hostiny, prevážanie perín a vena nevesty, hry „na káčera“ a pod. Keď sa dievča vydávalo na inú dedinu, mládenci od ženícha pýtali výkupné „za ružu“. Prehradili cestu z dediny reťazou a nepustili svadobčanov z dediny pokiaľ ženích nezaplatil „za ružu“. Rozvojom zamestnanosti v priemysle sa zmenili formy konania svadieb. Ustálila sa svadba v nedeľu, pocty sa nosili v sobotu večer, dozvuky konané na ďalšie dni sa už nekonali.

Po krste, keď sedela rodina pri pohostení „hrnce sa trieskali“. Známi, keď sa chceli dostať na hostinu, rozbili na chodbe starý, mliečny, hlinený hrniec a skryli sa. Rodina ich hľadala. Keď ich našla, pozvali ich k stolu.

Folklórne prejavy

V tridsiatych a štyridsiatych rokoch existovala v H.D. sláčiková hudba s cimbalom. Zloženie hudby bolo nasledovné: husle, basa, cimbal. Hudobníci si nástroje pozháňali od starých muzikantov. Hrali repertoár západnej oblasti Slovenska, prevažne novouhorského typu. Hrali na fašiangových zábavách, na majálesoch a juniálesoch H.D. V H.D. sa spievali novouhorské piesne. Zo slovenského folklóru sa zachovalo hlavne poverové rozprávanie o krížnych cestách a povesti o turkoch.